1NIS – Pamätná strieborná minca, 1NIS 70. výročie Izraela proof

Lícna strana – izraelský štátny znak, názov “Izrael” v angličtine, hebrejčine a arabčine, nápis “Deň nezávislosti 2018” v angličtine a hebrejčine, nominálna hodnota mince a rok vyrazenia. Dve zvlnené linky nad a pod nominálnou hodnotou symbolizujúci vlajku Izraela.

Rubová strana – oficiálne logo 70. výročie Izraela s Dávidovou hviezdou, symbolom židovského ľudu, v strede loga. Číslovka “70” označujúca roky nezávislosti Izraela sa prelína s Dávidovou hviezdou. Pozdĺž hviezdy se nachádza slovo “Izrael” v hebrejčine, v písomnom štýle v akom je uvedené v Svätom písme a pod ním slová “Dedičstvo inovácií” v hebrejčine. Oboje dohromady vyjadruje charakter Izraelského štátu, zmes tradície a inovatívneho ducha. Okolo okraja sa nachádza nápis “70. výročí Izraela” v angličtine, hebrejčine a arabčine.

Mince k 70. výročiu Izraela vydané Izraelskou národnou bankou pripomínajú vzrušujúci historický míľnik. Oficiálne logo 70. výročia, ktoré mince zdobí, spolu so sloganom “Dedičstvo inovácií” v hebrejčine symbolizuje dedičstvo a históriu Izraelského štátu, spolu s jeho inovatívnym a kreatívnym duchom.

Myšlienku nezávislého štátu poprvýkrát v novodobej histórii formuloval zakladateľ sionistického hnutia Theodor Herzl, viedenský židovský novinár a autor knihy Židovský štát. Prvé v tejto knihe navrhol návrat do zeme predkov, ktorou reprezentoval pahorok Sion v Jeruzaleme, podľa ktorého tiež vznikol názov sionizmus. V tejto starej vlasti vytvorili Izraeliti dve kráľovstvá a prispejú k rozvoju svetovej civilizácie a kultúry. Židia boli zo svojej zeme vyhnaní Rímanmi v 1. a 2. storočí a provincia Judea bola premenovaná na Palaestínu, podľa národu Filištínov, ktorý v tej dobe však už neexistoval.

Nová nádej na vznik nezávislého štátu začala Židom, ktorí už začali na území starej vlasti zakladať poľnohospodárske osady, svitať po 1. svetovej vojne. V roku 1917 bola podpísaná tzv. Balfourová deklarácia, v nej Britovia podporili myšlienku sionizmu a vzniku židovského štátu. Narazili však na odpor arabskej populácie. Nevraživosť medzi Židmi a Arabmi sa natoľko stupňovala, že britskí správcovia zvažovali rozdeliť územie na židovskú a arabskú časť. Plány boli však prerušené 2. svetovou vojnou, ktorá bola pre židovský národ zdrvujúca. Behom Holocaustu nacisti vyhladili šesť miliónov Židov, čo činilo zhruba 36% terajšej židovskej populácie. V Palestíne v dôsledku krvavých masakrov prebiehajúcich v Európe pribúdalo židovských prisťahovalcov a ich strety s arabským obyvateľstvom sa priostrovali. Británia nebola schopná nastalú situáciu zvládať a predala vtedy kontrolu nad oblasťou Spojeným národom.

28. novembra 1947 prijalo OSN návrh na rozdelenie palestínskeho územia na dva štáty – židovský a arabský a na ustavení Jeruzalema samostatným medzinárodným mestom. Arabi však návrh odmietli. Po vypršaní britského mandátu mali Židia v pláne vyhlásiť samostatný štát, čomu chceli Arabi zabrániť. Prepukli nepokoje v Jeruzaleme a tiež v Haife, odkiaľ behom marca a apríla 1948 odišla väčšina Arabov. Tí začali byť v tomto období označovaní Palestínci.

Britský mandát vypršal 15. mája 1948. O polnoci pred dňom vypršania prečítal David Ben Gurion v Tel Avive deklaráciu nezávislosti. Tá mimo iné obhajuje právo Židov na vlastný štát a pokračuje vyhlásením existencie židovského štátu, ktorý má niesť názov Izrael. Deklarácia obsahovala výzvy arabským susedom, tie však zostali nevypočuté. Prepukla tak Vojna o nezávislosť, ktorá trvala až do 20. júla 1949 a v ktorej Izraelčania svoje právo na existenciu obhájili.

V tomto roku teda Židia oslavujú sen, ktorý se splnil pred 70 rokmi, kedy sa im podarilo obnoviť svoju štátnosť a založiť novodobý Izrael.