5.000 Kč – Pamätná zlatá minca, 5000Kč Cyklus “Hrady” Bečov nad Teplou stand

Na lícnej strane mince sú zobrazené motívy z relikviaru sv. Maura. V hornej časti mincovného poľa je kompozícia heraldických zvierat z veľkého štátneho znaku. Pri ľavom okraji sa nachádza názov cyklu HRADY a pri pravom okraji text ČESKÁ REPUBLIKA, nominálna hodnota mince 5 000 Kč a značka Českej mincovni, ktorá zlatú mincu pre ČNB vyrazila.

Na rubovej strane zlatej mince je stvárnený celý komplex hradu Bečov nad Teplou vrátane barokového zámočku so záhradou. Pri spodnom okraji sa nachádza text HRAD BEČOV NAD TEPLOU. Ročník razby 2020 je umiestnený pri ľavom okraji.

Nominálna hodnota mince 5 000 Kč nie je totožná s predajnou cenou. Tá je výrazne vyššia a zohľadňuje predovšetkým aktuálnu cenu zlata a náklady spojené s výrobou.

Zlatá minca Hrad Bečov nad Teplou je súčasťou tematicky zameraného cyklu Hrady Českej republiky a je v poradí deviatou emisiou tejto sady. V tejto sérii už nechala Česká národná banka vyrobiť zlaté mince s motívmi hradov Kost, Bezděz, Bouzov, Pernštejn, Zvíkov, Rabí, Veveří a Švihov. Ďalším počinom bude minca venovaná hradu Buchlov, ktorá vyjde 6. októbra 2020. Táto emisia celý cyklus uzavrie.

Gotický hrad a renesančný zámok Bečov nad Teplou bol podľa archívnych dokladov pravdepodobne založený za Jána Luxemburského ako kráľovský úrad, prvých známych majiteľov dokladá listina z roku 1394. Najstaršou dochovanou stavbou je tzv. bergfrit, obranná kruhová vež strážiaca prístupovú cestu. Najväčším stavebným rozvojom prešiel hrad v prvej polovici 16. storočia, kedy ho vlastnili Pluhové z Rabštejna. V 18. storočí nechal Jan Adam Questenberk postaviť na pozemku pôvodného predhradia barokový zámok.

Od prelomu 19. a 20. storočia sa v bečovskom areáli nachádza relikviár svätého Maura – zlatnícka pamiatka, ktorej historická a umelecká hodnota je zrovnateľná s korunovačnými klenotmi. Bohato zdobený domový relikviár, zhotovený v 13. storočí pre uloženie relikvií sv. Maura a sv. Jana Krstiteľa, zmizol na konci druhej svetovej vojny a jeho vypátranie v roku 1985 sa považuje za jeden z najväčších nálezov 20. storočia v vtedajšom Československu.

„Relikviár Sv. Maura je pamiatka nedozernej hodnoty s výnimočným príbehom znovuobjavenia po 40 rokoch, behom ktorých bol považovaný za stratený. Vďaka tomu, že je vyobrazený v detaile na dnes vydanej zlatej minci, môže vyprávať svoju históriu i ľuďom, ktorí o ňom možno počujú poprvýkrát,“ uviedol člen bankovej rady ČNB Vojtěch Benda.