Pamätné strieborné medaile “Svetové náboženstvá” v sade “proof”

Dielo známej výtvarníčky Ľudmily Cvengrošovej (1936) sa v ostatných rokoch sústredilo na medailovú tvorbu, kde autorka siahala po neobyčajne náročných témach: súboru piatich medailí, venovaných svetovým náboženstvám: hinduizmu, judaizmu, budhizmu, kresťanstvu a islamu. Ku stvárneniu náročnej témy veľkých svetových náboženstiev autorka pristupovala na základe podrobného štúdia a starostlivého výberu motívov. Na diele je poznať, že veľkú väčšinu jej hlavných monumentov a symbolov poznala táto zanietená cestovateľka priamo v jej neopakovateľnom autentickom prostredí.

Hinduizmus patrí k najstarším a najrozšírenejším náboženstvám, ktoré vo svete vyznáva viac než 850 miliónov ľudí. Obe strany medaile realisticky a zainteresovane zobrazujú charakteristické prvky hinduizmu (hindúdhama). Lícnej strane dominuje známa soška tancujúceho boha Šivy označeného menom, ktorého sprevádza posvätná krava a slon. V strede kompozície je nápis v hindskom písme “Benares” (Váránasí), čo je meno trojmiliónového náboženského a kultúrneho centra v severnej Indii. Centrálny kruhový obraz po oboch stranách lemujú sakrálnu architektúru a skulptúry slávneho Khajuraha. V spodnej časti sú vyobrazené typické prvky života a smrti vo variáciách: skupina nahých pútnikov – svätých mužov, rituálneho umývania sa v čase najväčšieho sviatku Kumha Méla a spaľovania mŕtveho na brehu Gangy.

V hornej časti rubovej strany vidíme krehkú drevenú architektúru chrámu v nepálskej Bhaktapure, susediaci so zobrazením slonieho boha Ganéši (s menom v hindčine), rituálneho voza prinášajúceho úrodu (Máčendráma) a postavou putujúceho asketického Sádhu, o čom svedčí jeho meno v nepálčine. V strede spodnej časti reliéfu je stvárnená Kumari (dievčatko, vyvolené stať sa živou bohyňou), obklopená postavami a symbolmi nepálskeho hinduizmu.

Judaizmus je počtom veriacich menej rozšírené, ale veľmi staré monoteistické náboženstvo, ktoré stálo u kolísky kresťanstva i islamu. Lícnej strane dominuje v hornej časti veľký sedemramenný svietnik, kamenné tabule s desiatimi božími prikázaniami a priečelím Šalamúnova jeruzalemského chrámu s hebrejskými menami veľkých mužov viery – Mojžíša a Šalamúna. Menoru autorka stvárnila podľa podoby monumentálneho zlatého svietnika na Titovom triumfálnom oblúku, zobrazujucého rímskou korisť z pokladov jeruzalemského chrámu po skončení židovskej vojny v roku 70 po Kristovi. Tento tragický bod židovských dejín pripomínajú postavy po oboch stranách zvinutej tóry – veľkňaz s baraním rohom a striebornou mincou – šekelom a rímsky legionár s orlom légie a mincou s príznačným nápisom Iudea capta. Pod Dávidovou šesť ramennou hviezdou je hebrejské slovo “Jeruzalem”.

Rubová strana medaile v hornej časti pripomína tragické momenty rasového prenasledovania a genocídy národa s paradoxným heslom vyhladzujúcich táborov. Spodná časť symbolicky pripomína opak zániku a zmaru – významných židovských vedcov a umelcov (Freud, Einstein, Chagall) a návrat do historickej vlasti, ktorý symbolizuje dátum založenia štátu Izrael.

Budhizmus je podobne ako hinduizmus veľkým náboženstvom Ďalekého východu, ktoré tu viac než dva a pol tisíca rokov vyznávajú stovky miliónov veriacich. K jeho základným postulátom patrí asketizmus – zdržanlivosť od svätských rozkoší, prekonávaní utrpení, znášanlivosť, ochrana živých tvorov (nezabiješ!), konanie dobra, nemajetnosť a prevtelenie sa až k dosiahnutiu ciela – nirvány. Lícna strana medaile s týmto námetom dominuje vyobrazenými monumentálnymi, viac než 15 metrov vysokými bronzovými sochami sediaceho Budhy z mesta Kamakura s menom v japonských znakoch (Buddha – Daipucu). Horný oblúk vyplňuje pozdrav v tibetskom písme (“Óm, mani dameóm”). Kompozíciu po oboch stranách vyplňujú ďalšie atribúty budhizmu a jeho podôb: Sansara – kolobeh znovuzrodenia, hromoklin (vadžra), nekonečný uzol – modlitebný mlynček. V stredovej osi vidíme dalajlámu s jeho podpisom.

Na rubovej strane v ľavej časti je čhörten – vežička s modlitebnými mlynčekmi a vlajkou lungta. Odkazy a modlitby veriacich odnáša do nebies lietajúci koník. Nápisy v tibečtine (Lhasa) a nepálčine (Káthmandu) označujú hlavné mestá. Protipólom modlitebne je vež Swayambunát, významného buddhistického kláštora v Káthmandu. Scénu uzatvára skupina lámov, hrajúcich na rituálne trúby.

Kresťanstvo s viac než dvoma miliardami veriacich je najrozšírenejším náboženstvom na svete. Jeho centrálnou osobou je Ježiš Kristus. Ako ústredný motív lícnej strany použila autorka scénu ukrižovania z prednej dosky Nitrianského kódexu s relikviárom, ktorú po oboch stranách lemujú znaky čtyroch evangelistov. Narodenie a smrť Spasiteľa pripomína na ľavej dolnej strane strieborná Betlehémska hviezda narodenia a na druhej strane tŕňová koruna, symbol Ježišovej smrti v Jeruzaleme.

Rubová strana na svojej centrálnej ose ukazuje monumentálnu, tridsať metrov vysokú sochu Krista z Rio de Janeiro (1931) a v spodnej časti klasické dielo renesancie – Michelangelovu Pietu (1499). Stred medaile zaberajú tri najznámejšie kresťanské chrámy – Notre Dame v Paříži, Hagia Sophia v Istanbulu a San Pietro, pápežskú katedrálu v rímskom Vatikáne, spolu s charakteristickými znakmi cirkevnej katolíckej hierarchie – biskupské pastierske barly a pápežského procesného kríža s tromi priečnymi brvny.

Islam, náboženstvo proroka Mohameda a jeho nasledovníkov je v súčasnosti najviac expandujúcim náboženstvom s viac než poldruha miliardou veriacich po celom svete. Lícna strana nesie v hornej časti dva symboly, zosobňujúci hlavný duchovný princíp a hmotnú podobu – posvätný text – tohto náboženstva: slová Alláh a Korán. Vpravo podľa vyobrazenia na perzskej miniatúre zo 16. storočia archanjel Gabriel diktuje Mohamedovi jednotlivé súry a vľavo tajomná Kaába – čierny kameň – pripomína jednu z piatich základných povinností veriaceho – púť do Mekky (Hádž). V spodnej časti vidíme nanebovzatie Proroka na jeho koni Barakovi v mieste Skalného chrámu v Jeruzaleme – posvätnom meste všetkých troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, kresťanstvu a islamu.

Na rubovej strane silu a historický význam islamu znázorňujúci významné architektonické diela v mnohých končinách sveta, ale tiež známe- hrobka protagonistov obdobie križiackych výprav – slávneho kurdsko-egyptského vojvodcu a vládcu Jusufa Salah-ad-Dina – Saladina (†1193). “Salam aleikum” – Pokoj s vami uzatvára celú kompozíciu tejto strany medaile.